BIHARY Emil (1910 - 1976)
Rodák z Veľkej Poľany. Navštevoval školy v Prešove, bol predavačom v súkromných obchodoch, športovcom - futbalistom a trénerom. S jeho menom sa spája 30 rokov vývoja prešovského športu.
Právom ho odborníci označujú ako najvýraznejšiu osobnosť prešovského futbalu i hokeja v období medzi dvomi svetovými vojnami. Jeho meno sa už počas života stalo legendou. Na svet prišiel 31. júla 1910 vo Veľkej Poľane, kde bol jeho otec gréckokatolíckym kňazom. Po mamičke patril prešovskému rodu a k nášmu mestu sa vzťahuje jeho celá športová kariéra.
S menom Emil Bihary je spätých vyše tridsať rokov prešovského futbalu. Najprv obliekal dres vtedy najznámejšieho klubu v meste - PTVE, tri zápasy zohral i za ďalší tím - Rusj. V rokoch 1932 - 1935 malo meno Bihary zvučný nielen domáci, ale aj medzinárodný cveng. Kľučky na dverách jedného z prešovských obchodov s látkami, kde tento futbalista pracoval, si poštári podávali veľmi často. Telegramy - ponuky na prestup sa len tak sypali. Z dnešného pohľadu môžeme Biharyho neústupčivosť hodnotiť ako určitú chybu v jeho kariére, lebo prestup do Košíc alebo Bratislavy by bol mu určite otvoril cestu do reprezentácie. Emil bol skvelým technikom a nenapodobniteľným žonglérom s loptou. Funkcionári budapeštianskeho klubu MTK si tiež zbytočne mädlili ruky, lebo odolal i tejto lákavej ponuke.
Svoje futbalové srdce venoval iba Prešovu. V roku 1936 prestúpil z maďarského klubu PTVE do prvého slovenského klubu na území mesta - Slávie (už päť rokov však obliekal hokejový dres Slávie). Do análov histórie sa zapísala chýrna záložná trojica - Bihary, Grobár a Madarassi. Ako najlepšieho hráča ho vedenie Slávie poverilo trénerskou prácou s dorastencami, s ktorými v štyridsiatych rokoch 20. storočia získal tri tituly majstrov Slovenska. Aktívne hrával ešte v sezóne 1943/1944 Slovenskú ligu a poslednýkrát sa v drese Slávie objavil na ihrisku v Levoči v roku 1947 (v divíznom stretnutí Slávia vyhrala 3:1). Jeho trénerský rukopis zanechal pečať na výchove niekoľkých generácií futbalistov - dokonca reprezentantov Slovenska i Československa (bratia Steinerovci, Šimanský, Ján Karel, Danko, Semeši, Ladislav Pavlovič, atď).
Druhou láskou Emila Biharyho bol ľadový hokej. V análoch zostane navždy zapísané, že patril medzi priekopníkov kanadského ľadového hokeja v meste na Toryse. Dnes už to znie neuveriteľne, ale fotografie sú nezvratným dokumentom - hráči si vypožičali dresy od futbalistov Törekvésu (Snahy), nohavice si ušili z rôznych látok a k športovému bontónu oblečenia na vtedajších klziskách patrila i biela košeľa s kravatou. Emil Bihary svoje najlepšie hokejové roky prežil v Slávii Prešov. Aj v tomto športe vynikal ako skvelý technik a tvorca hry na ľade. Svoje dva reprezentačné zápasy za tím Slovenska zohral v pozícii stredného útočníka 1. a 2. februára 1940 na Medzinárodnom turnaji zimných športov v nemeckom Garmisch-Partenkirchene (prehrali sme s reprezentáciou Čechy - Morava 0:12 a s Talianskom 1:3). Emil Bihary získal s tímom Slávie Prešov v roku 1932 titul majstrov Slovenska a v roku 1941 sa radoval z víťazstva Slávie na druhom najstaršom hokejovom turnaji v Európe - Tatranskom pohári (vyhlásili ho za najlepšieho hráča turnaja).
Zdroj: Večerník, Ing. Andrej Petruš
