KOSTELNIČÁK Štefan Leonard (1900 - 1949)
Narodil sa v Spišskej Starej Vsi. Po základnej škole začal navštevovať gymnázium v Levoči. Štúdium prerušil, lebo koncom prvej svetovej vojny musel narukovať. Po návrate v štúdiu pokračoval v reholi františkánov. Vzhľadom na vrodené vlohy pre kreslenie a maľovanie rehoľu neskôr opustil a zameral sa na ornamentiku, ktorej sa venoval celý život.
V záznamoch o ňom sa môžeme stretnúť aj s priezviskom Kostelníček, ktoré umelec používal ako pseudonym. Po návrate z frontu sa doma venoval aj osvetovej práci prostredníctvom časopisu Naša Magura (1925 - 27). V roku 1925 prišiel do Košíc, kde navštevoval kresliarsku školu maliara Eugena Króna. V roku 1926 tu mal vlastný ateliér a venoval sa ornamentálnej tvorbe a výzdobe keramiky.
Ďalšie umelecké štúdium absolvoval v Prahe a Brne. V tom čase sa intenzívne venoval zberateľstvu ľudových ornamentov na Slovensku aj na Morave. Povýšil slovenskú ornamentiku na umelecký artefakt výtvarnej kultúry. Vytváral pohľadnice, ozdobené ornamentmi k rôznym príležitostiam aj s alegorickými výjavmi z našich dejín.
Ornamentálnu výzdobu uplatňoval pri textoch hymnických piesní i významných historických dokumentov ako napríklad Martinská deklarácia, Pittsburská dohoda (pri príležitosti jej 10. výročia podpísania) či Cyril a Metod. Jeho ornamentálnu tvorbu vysoko ohodnotil aj vtedajší prezident ČSR T. G. Masaryk. Reprodukcie týchto obrazov zdobili v tom čase mnohé úrady, školy a spolky.
Vytvoril mnohé miniatúrne práce s prvkami ornamentu na dverách, výšivkách, porceláne, skle, koži a pod. S jeho ornamentmi sa môžeme stretnúť aj pri výzdobách verejných budov. Usporadúval početné výstavy o slovenskom ornamente, ako aj predajné trhy. V zberateľskej práci pokračoval priebežne. Celková jeho zbierka dosiahla viac ako 4 000 vzoriek ornamentu a stala sa podkladom jeho najvýznamnejšieho diela - Slovenskej ornamentiky. Prvý diel vyšiel v roku 1927. Slovensko tak dostalo unikátne dielo nielen slovenskej, ale aj európskej výtvarnej kultúry.
V roku 1936 sa na určitý čas usadil v Poprade. Od roku 1939 tvoril v Bratislave, kde mal ateliér. Mal striedavo ateliéry aj v ďalších našich mestách. Po skončení druhej svetovej vojny mal existenčné problémy. Po roku 1948 sa odsťahoval do Ružomberka a pracoval aj v Lúčkach.
O živote a diele tohto umelca vznikla monografia pod názvom Čaro ornamentu - Štefan Leonard Kostelničák, v ktorej ho autorka Anna Kostelničáková (jeho príbuzná) predstavuje nielen ako umelca, ale aj vlastenca. Knihu prezentovali v jeho rodisku v Spišskej Starej Vsi pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky (2008). Mesto si svojho rodáka uctilo aj postavením pomníka na cintoríne a jeho bustou na námestí.
