LOJKO Gustáv (1843 - 1871)
Rodák z Tisovca, používal aj meno Hostivít Tisovský.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853-1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, v rokoch 1855-1856 v Levoči a od roku 1856 v Těšíne, kde bol činný v študentskom spolku Slávia. V roku 1863 maturoval v Prešove. Potom študoval teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran.
V rokoch 1866-1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. Hneď po príchode do Revúcej sa venoval osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadelníctvo v Revúcej. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko.
Popri pedagogickej a ľudovýchovnej práci sa tiež venoval literárnej tvorbe. Debutoval ako 22-ročný veršami Hlasy z cudziny, a v roku 1866 mu vyšla zbierka Spomienky. Počas pôsobenia v Revúcej mu vyšla zbierka Zvuky gemerské. Napísal tiež Dejiny literatúry všeslovanskej, latinskej a gréckej, ale rukopis sa nezachoval. Pokúsil sa napísať aj drámu Bratovrah.
Poviedkami, besednicami, fejtónmi i historickými, folklórnymi a pedagogickými článkami prispieval tiež do časopisov a novín Orol, Sokol, Pešťbudínske vedomosti, Národné noviny, Praha, Cirkevné listy i do almanachu Tatran.
Zdroj: http://www.egtis.edu.sk/rodaciHtml/GLHostivit.html
