Mesto PREŠOV

Narodil sa v rodine evanjelického farára v Brodzanoch (okres Partizánske). Po štúdiách v Prievidzi, Soproni a na univerzite vo Wittenbergu (od r. 1655, dosiahol tu titul magister) bol rektorom reformačnej školy v Brezne, kde ako formu poznávania zaviedol dišputy. Diskutovalo sa na nich o metafyzike a teológii, ale objavovala sa tu i kritika Aristotela.

Od roku 1661 pôsobil v Prešove, kde sa spolu s Jánom Bayerom zaslúžil o premenu mestskej školy na lýceum a o jeho rozkvet. Keď do Prešova prišli jezuiti presadzovať protireformačné tendencie, musel odísť (1670). Po krátkom pobyte v Tübingene sa vydal do Sibine (dnešné Sibiu v Rumunsku), kam ho pozvali za riaditeľa gymnázia. Neskôr sa tu stal aj kazateľom. Jeho syn - kráľovský sudca v Sibini - sa zaplietol do sprisahania proti kráľovi a bol popravený (1703).

Práca

Je prvým predstaviteľom atomizmu na Slovensku. V spise Existentia atomorum (Wittenberg, 1667), ktorý obsahoval 138 listov a bol výsledkom samostatného bádania, formou otázok a odpovedí uvádza 24 argumentov na dôkaz existencie atómov. Nadväzuje na Pierra Gassendiho a svojich učiteľov D. Sennerta a J. Sperlinga. Cabanova rozprava bola síce v mnohom poplatná scholastike, ale obsahovala prvky moderného myslenia a modernej fyziky. Napríklad Caban podobne ako Descartes hlásal, že autority treba uznávať len vtedy, ak nie sú v rozpore s rozumovým poznaním sveta. Pri svojej argumentácii sa odvoláva na pokusy, menovite na Guerickeho demonštráciu vákua. Hoci v knihe zostalo veľa z Aristotelových predstáv o hmote i pohybe, Caban sa pokúsil o atomistické vysvetlenie peripatetických foriem pohybu. Odmietol skryté vlastnosti a zaviedol architectonicus spiritus ako príčinu všetkého. Jeho atomizmus nebol materialistický.

Izák Caban mal veľmi vrelý vzťah k prírodným vedám, lebo vždy vo svojich prednáškach nezabudol zdôrazniť, že prírodu treba poznávať nezávisle na tom čo píšu aj uznávané autority, lebo tí sa môžu mýliť. Často poukazoval na správnosť skúmania vo vede, najmä ak sa robia experimenty, ako boli napríklad Torricelliho pokusy, ktoré už v tej dobe boli dobre známe aj u nás. Preto rád zdôrazňoval, že vedomosti sa majú získavať z prírody samej, lebo tá je pravou podstatou nášho poznania.

Dielo

1661 - Prešovské lýceum zdramatizované (Lyceum Eperiense dramaticum), učebná látka vo forme divadelných hier

1662 - David, zdramatizovanie biblického príbehu

1665 - Víťazoslávna zástava obetovaná každročne víťaznej prešovskej Minerve (Labarum Triumphale victrici Palladi Gragariae solenne), súbor šiestich divadelných hier

1667 - Existencia atómov (Existentia atomorum)

Zdroj: Wikipedia