Mesto PREŠOV

Taliansky generál v službách Habsburgovcov.
Jeho predkovia boli známi ako krutí šľachtici pre vraždy v Taliansku. Na pápežskom stolci bol jeden z ich rodu - Giovanni Pietro Caraffa, ako pápež Pavol IV. (1555 - 1559). Na politickej scéne sa členovia tohto roku začali opäť ukazovať v 17. storočí a ovplyvňovali situáciu, ktorá sa odohrala v českom kráľovstve a v Uhorsku.
Kardinál Carlo Caraffa sa v roku 1620 významnou mierou podieľal na porážke odboja českých stavov a na nastolení necitlivej rekatolizácie obyvateľov tejto krajiny.

Antonio Caraffa sa narodil v roku 1642 v Neapoli v bohatej šľachtickej rodine. Vo veľkej miere ho formovalo aj prostredie a tradície rodu. Stal sa z neho fanatik oddaný katolíckej cirkvi a chorobne nenávidel jej odporcov, najmä protestantov. Stal sa členom rytierskeho rádu Johanitov a v roku 1665 vstúpil do služieb viedenského cisárskeho dvora. Bol najprv komorníkom cisára Leopolda I. Postupne sa zúčastňoval na vojnových ťaženiach proti Turkom. Už v tom čase sa prejavil svojou krutosťou, neoblomnosťou a slepou oddanosťou. Cisár využil jeho oddanosť a služby. Stal sa sprostredkovateľom Leopolda I. s poľským kráľom Jánom Sobieskym pri obliehaní Viedne Turkami. Aj týmto ťahom sa v roku 1683 cisárskym vojskám podarilo poraziť nepriateľa.

V Uhorsku boli silné vnútorné nepokoje, predovšetkým spôsobené reformačnými a protireformačnými ťaženiami. On stál na strane cisárskeho dvora a katolíckej viery. V roku 1686 ho cisár vymenoval za generála a veliteľa cisárskych vojsk v Hornom Uhorsku. V tejto funkcii prišiel do Prešova, kde bolo sídlo veliteľstva a kde bolo najväčšie centrum protestantizmu. Usadil sa najprv v dome č. 105 a potom v dome č. 80 na Hlavnej ulici.

Cisár Leopold I. po porážke kurucov a protestantov v roku 1685 udelil všetkým amnestiu, ktorá však nebola každému po vôli. Medzi takých patril aj Antonio Caraffa. Osobne žiadal cisára o potrestanie sprisahancov, podľa vzoru a situácie v Čechách z roku 1620. V meste úzko spolupracoval s jezuitmi a svoje požiadavky predkladal cisárovi naďalej, až s nimi cisár súhlasil. Využil osobné vlastnosti Caraffu a jeho prítomnosť v Prešove. Poveril ho riadením celého procesu potrestania údajných sprisahancov proti cisárskej majestátnosti. Zámienku sprisahania Caraffa účelne využil proti aktérom reformácie, ktorí podporovali Imricha Tökölyho (v tom čase sa zdržiavali v pevnosti v Mukačeve). A. Caraffa sa stal významnou a hlavnou osobnosťou krvavého procesu v roku 1687 v Prešove.

Počas súdneho procesu bolo najukrutnejším spôsobom popravených 24 šľachticov a popredných prešovských mešťanov a 60 ďalších čakalo na jeho milosť a nemilosť v žalári. Popravy sa konali na mieste dnešnej Immaculaty (1751) pred budovou Kolégia a šibenice boli rozmiestnené okolo ciest Prešova. Caraffa sa so svojou manželkou na tieto krutosti pozeral z okna domu č. 105.

Generál Caraffa nemal zľutovania. Darmo manželka prvého z popravených, senátora Žigmunda Zimmermanna, odniesla prosiac o milosť Caraffovej manželke tajne všetky svoje klenoty. Úplatky nosili aj iní zúfalí príbuzní obvinených. A Caraffovci brali. Potom, bohatší o zlato a šperky, sa z okna spoločne pozerali na popravy...

Generál Antonio Caraffa zomrel šesť rokov a jeden deň po prvých prešovských popravách vo Viedni 6. marca 1693. Vraj bol nesmierne sklamaný, že sa nedočkal cisárskej odmeny v podobe lukratívneho diplomatického postu v Španielsku.

Na rohu Kolégia a na pamiatku tejto tragickej udalosti v roku 1908 postavili pamätník obetiam Caraffovho krvavého súdu v roku 1687. Autorom sochy je ak. Sochár Béla Markupp a v jeho blízkosti sa nachádzajú pamätné dosky. Jedna bola inštalovaná v roku 1908 a druhá pri návšteve pápeža Jána Pavla II. v Prešove v roku 1995. Tie majú pripomínať mučeníkov tejto ťažkej doby, ale aj krutosti Antonia Caraffu.