Mesto PREŠOV

Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky Anny, rod. Gerberyovej. Pri krste dostal meno Peter. Základné vzdelanie nadobudol v Cigeľke, neskôr v Bardejove a v Prešove. V štúdiu pokračoval na Gymnáziu v Prešove, ktoré ukončil maturitou r. 1907. Teologické štúdiá absolvoval v Prešove a Budapešti (1911).

Po skončení štúdia bol 27.08. 1911 ho v Prešove biskup dr. J. Vályi vysvätil za kňaza. Po vysviacke pôsobil krátky čas ako kaplán pri svojom otcovi. Po roku bol vymenovaný za prefekta eparchiálneho internátu a súčasne učil náboženstvo na meštianskej škole. Následne sa stal protokolistom a archivárom na biskupskom úrade. Ako kaplán bol poverený duchovnou správou veriacich v Sabinove (1917). V r. 1919 sa stal riaditeľom biskupskej kancelárie. Dňa 20.07.1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri Mukačeve, kde pri obliečke 27.01.1923 prijal meno Pavol (Pavel). Dňa 14.09. bol menovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. O krátky čas – 07.03.1927 bol ustanovený za biskupa s titulom harpašský (Ecclasiae Harpasenae – Malá Ázia). Konsekrovaný na biskupa bol v Chráme sv. Klementa v Ríme 25.03.1927. Jeho svätiteľmi boli biskupi: Dr. Dionýz Njarady, križevacký biskup, Jozafat Kocilovský, přemyšelský biskup a Konštantín Bohačevskyj, biskup z Philadelphie z USA. Dňa 29.03.1927 ho na audiencii prijal pápež Pius XI. Pápež mu daroval zlatý kríž so slovami: „Tento kríž je iba slabým symbolom tých veľkých krížov, ktoré na teba zošle Pán Boh, môj synu, v Tvojej biskupskej službe.“ Na svoju apoštolskú cestu si zvolil biskupské heslo: „Boh je láska, milujme ho!“

Ako biskup sa zaslúžil o povznesenie duchovné života kňazov a veriacich. Začal zriaďovať nové farnosti, napr. v Prahe, Bratislave, Levoči a inde. Vďaka jeho usilovnosti bol postavený v Prešove sirotinec, ktorý zveril sestrám Služobniciam Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. V r. 1936 v Prešove založil Gréckokatolícke gymnázium. Podporoval učiteľskú akadémiu, seminár, internáty. Všemožne sa postaral o vydávanie časopisov Blahovistnik, Da prijdet carstvije Tvoje a ďalších rôznych modlitebných a knižných titulov, ktoré vychádzali vo vydavateľstve PETRA. Za jeho láskavý, pozorný a dobročinný vzťah k ľuďom sa mu dostalo uznania, keď ho nazývali „mužom zlatého srdca“. Jeho devízou bola vrúcna láska k Eucharistickému Spasiteľovi a úcta k Božskému Srdcu. Vo svojej biskupskej kaplnke mal ikonu Klokočovskej Panny Márie, pred ktorým sa denne modlil.

Dňa 13.04.1939 bol menovaný za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. Dňa 08.08. 1940 bol v Prešove intronizovaný a následne 15.01.1946 potvrdený v jurisdikcii gréckokatolíkov v celom Československu. Pri známych okolnostiach tzv. Prešovského soboru 28.04.1950, ktorým štátna moc postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákon a zároveň zakázala jej činnosť, bol zatknutý a internovaný. V dňoch 11. -15.01.1951 vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi (Vojtaššákom, Buzalkom, Gojdičom) bol odsúdený na doživotné odňatie slobody, zaplatenie dvestotisíc korún pokuty a odňatie všetkých občianskych práv. Potom nasledovali premiestňovania z jedného väzenia do druhého, kde bol vystavovaný fyzickému a psychickému nátlaku, bol ponižovaný, musel vykonávať najťažšie a najpodradnejšie práce.

Na základe amnestie v r. 1953, vydanej prezidentom A. Zápotockým, bol jeho trest zmenený z doživotia na 25 rokov odňatia slobody. Mal vtedy 66 rokov a jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval. Žiadosť o amnestiu bola zamietnutá. Zaopatrený sviatosťami zomrel vo väzenskej nemocnici v Leopoldove 17.07.1960, teda v deň svojich narodenín vo veku 72 rokov. Tam bol aj pochovaný bez akýchkoľvek pôct v hrobe bez mena, pod väzenským číslom 681.

V dôsledku uvoľnenia spoločensko-politických pomerov v Československu v r. 1968 štátne orgány po mnohých prieťahoch dovolili exhumáciu jeho telesných ostatkov. Samotná exhumácia sa uskutočnila 29.10.1968 s následným prevezením telesných ostatkov do Prešova. Rozhodnutím normalizačných úradov po sovietskej okupácii museli byť jeho telesné ostatky premiestnené do krypty gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Od 15.05.1990 boli uložené v kaplnke katedrály v sarkofágu. Dňa 27.09.1990 bol súdne rehabilitovaný.

Vyznamenaný bol In memoriam Rádom T. G. Masaryka II. triedy a Pribinovým krížom I. triedy. Pri svojej historickej návšteve Slovenska sa pápež Ján Pavol II. počas návštevy v Prešove modlil pri jeho hrobe v kaplnke katedrálneho chrámu. Dňa 04.11.2001 ho pápež v Ríme vyhlásil za blahoslaveného. Jeho telesné ostatky boli slávnostne uložené do Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove v Kaplnke sv. Kríža dňa 17. novembra 2001.

Zdroj: http://www.zoe.sk/?osobnosti&meno=GOJDI%C8%2C+Pavol%2C+Peter%2C+OSBM

bl. Pavol Peter Gojdič, OSBM - prešovský biskup

17. 07. 1888 v Ruských Pekľanoch sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča narodil chlapček, ktorý pri krste dostal meno Peter
1907 Peter Gojdič vstúpil po maturite na teológiu v Prešove, od druhého ročníka pokračoval v štúdiu na univerzite a v centrálnom kňazskom seminári v Budapešti
27. 08. 1911 vysvätený na gréckokatolíckeho kňaza v prešovskej katedrále sv. Jána Krstiteľa; od 01. 09. kaplán v Cigeľke, od 25. 03. 1912 dočasný administátor v Petrovej (Pitrova)
01. 09. 1912 stal sa prefektom v chlapčenskom internáte Spolku sv. Jána Krstiteľa v Prešova (Alumneum), súčasne ho menovali za katechétu na gréckokatolíckej meštianke; prefektom bol do 30. 06. 1914
20. 07. 1922 prišiel do monastyra sv. Nikolaja na Černečej hore pri Mukačeve, aby vstúpil do rádu sv. Bazila Veľkého; 22. 07. začal obdobie kandidatúry
27. 01. 1923 po ukončení obdobia kandidatúry začal obradom postriženia a obliečkou noviciát, pri tomto obrade prijal rehoľné meno Pavol
10. 03. 1924 otec Pavel Gojdič zložil prvé (dočasné) rehoľné sľuby
28. 11. 1926 vo vasilijánskom monastyru v Krechove zložil večné rehoľné sľuby
07. 03. 1927 bula Svätého Otca Pia XI. , ktorou bol ustanovený za biskupa s titulom harpašským (Ecclesia Harpasenae)
25. 03. 1927 v chráme sv. Klimenta v Ríme bol konsekrovaný na episkopa
13. 04. 1939 Episkop Pavel Gojdič bol ustanovený za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku
19. 07. 1940 bula o ustanovení Pavla Gojdiča za sídelného episkopa prešovského; Svätý Otec Piu XII. ho menoval už 17. 07. , intronizácia sa uskutočnila 08. 08. 1940
15. 01. 1946 bola potvrdená jeho jurisdikcia nad gréckokatolíkmi v Československu
28. 04. 1950 episkop nezákonne likvidovanej gréckokatolíckej cirkvi bol Štátnou bezpečnosťou odvedený z biskupského paláca; kratšie obdobie internácie mimo Prešova vystriedalo v lete vysiľujúce obdobie vyšetrovacej väzby
15. 01. 1951 rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave biskup Gojdič bol odsúdený na trest doživotného odňatia slobody, peňažný trest 200 000 Kčs, skonfiškovanie celého majetku a stratu občianskych práv.
17. 07. 1960 Biskup Pavel Gojdič, ČSVV, v leopoldovskej väznici zomrel; 19. 07. ho pochovali na väzenskom cintoríne (hrob väzňa č.681)
+ + +
29. 10. 1968 Uskutočnila sa exhumácia telesných pozostatkov vladyku Pavla; v ten istý deň ich previezol jeho rehoľný brat, otec Marián Potáš, ČSVV, do Prešova; v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa rakvu uložili do kaplnky sv. apoštolov Petra a Pavla; v novembri 1968 ju na príkaz štátnych a straníckych činiteľov premiestnili do katedrálnej krypty
07. 02. 1983 Kongregácia pre kauzy svätých pri Svätej stolici vydala na žiadosť Pittsburskej metropolie "Nihil obstat" (Niet námietok) na započatie procesu beatifikácie (blahorečenia) episkopov Pavla Gojdiča a ThDr. Vasiľa Hopka
15. 05. 1990 telesné pozostatky vladyku Pavla boli premiestnené opäť do kaplnky sv. apoštolov Petra a Pavla; sarkofág z bieleho mramoru bol realizovaný podľa návrhu akademického maliara Mikuláša Klimčáka
28. 10. 1991 Rad T. G. Masaryka in memoriam
02. 07. 1995 Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil Prešov; modlil sa pri hrobe biskupa Pavla Gojdiča
19. 10. 1995 Kongregácia pre kauzy svätých pri Svätej stolici vydala na žiadosť prešovského sídelného biskupa Mons. Jána Hirku "Nihil obstat" v kauze beatifikácie služobníkov Božích Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopku; v čase, keď bol u nás totalitný režim, túto kauzu iniciovala Pittsburská metropolia, ktorá materiály získané v tejto kauze potom odstúpila prešovskej eparchii; kauzu sa snažil iniciovať svojou žiadosťou aj náš provincialát rádu sv. Bazila Veľkého (roku 1990, 1994)
17. 07. 1998 v kaplnke biskupskej rezidencie v Prešove bla oficiálne otvorená diecézna fáza procesu blahorečenia biskupa - mučeníka Pavla Gojdiča, OSBM
04. 11. 2002 v Ríme na námestí sv. Petra bol biskup - mučeník Pavol Peter Gojdič, OSBM blahorečený a tým povýšený na oltár.

Zdroj: http://baziliani.net/node/15

-----------------------------------------------------

● Pavel Peter GOJDIČ – ako prvý biskup na svete bol ocenený izraelským vyznamenaním za záchranu Židov počas 2. svetovej vojny – Spravodlivý medzi národmi, ktoré z rúk veľvyslanca Izraela v SR, jeho Excelencie Zeeva Bokera prevzal vnuk brata nebohého biskupa – Ing. arch. Ivan Gojdič z Bratislavy.

Deviati ľudia, ktorí počas druhej svetovej vojny zachránili život mnohým Židom, boli dňa 27. januára 2008 v Primaciálnom paláci v Bratislave ocenení titulom Spravodlivý medzi národmi. Medzi nimi bol aj blahoslavený gréckokatolícky prešovský biskup Pavel Peter GOJDIČ, OSBM. Je to prvý biskup, ktorý dostal toto ocenenie medzi 22 tisícmi ocenenými na svete. Spravodlivý medzi národmi – to je najvyššie ocenenie štátu Izrael, ktoré sa dáva ľuďom nežidovského pôvodu. Z rúk veľvyslanca štátu Izrael Zeeva Bokera prevzal ocenenie in memoriam vnuk brata nebohého eparchu Gojdiča – Štefána, Ing. arch. Ivan Gojdič, ktorý potom cenu podaroval eparchovi Babjakovi, aby ju uložil do pamätnej zbierky artefaktov, zriadenej na počesť biskupa Gojdiča v priestoroch biskupskej rezidencie v Prešove.

V bulletine, ktorý pri tejto príležitosti vydalo Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku, sa okrem iného píše: „Biskup Gojdič otvorene protestoval proti deportácii a zachránil život desiatkam slovenských Židov. Je aj mnoho ďalších, ktorým biskup Gojdič zachránil život, a ich svedectvá sa ďalej zbierajú. Biskup Gojdič pomáhal židovským bratom a sestrám aj takým spôsobom, že v rezidencii biskupstva ukrýval cenností, ktoré im patrili, aby ich zachránil pred odobratím. Svojim duchovným prikázal, aby Židom pomáhali aj tak, žeby ich krstili, aby pre nich vypracovávali falošné krstné listy. Mnoho Židov skrýval, vybavoval im výnimky u vtedajšieho prezidenta, žiadal, aby židovské deti boli vyložení z už naložených transportov do koncentračných táborov s tým, že budú vychovávaní v katolíckych kláštoroch. Židia, ktorí sa vďaka Gojdičovi zachránili, dnes žijú v Izraeli, Kanade, Nemecku, Česku či na Slovensku.“

Zdroj: http://www.rusynacademy.sk/slovak/sl_nabozenstvo.html

Podrobné informácie: http://www.gojdic.wbl.sk/Fotogaleria.html