Mesto PREŠOV

Narodil sa v Érsemjén, v kraji Bihar (dnes Rumunsko), študoval v Kežmarku, Sárospataku, vo Viedni. Bol advokátskym praktikantom v Prešove, dozorcom národných škôl, predstaviteľom uhorských jakobínov.

Maďarský autor, neúnavný v obnove maďarského jazyka a literatúry na konci 18. a začiatku 19. storočia. Jeho meno je dnes  späté  s rozsiahlou reformou jazyka 19. storočia, kedy boli tisíce slov vytvorené alebo oživené, čo umožnilo maďar. jazyku držať krok s vedeckým pokrokom a vytvoriť úradný jazyk národa v roku 1844.

Vyštudoval právo v Košiciach, Prešove a v Pešti, kde tiež získal dôkladnú znalosť francúzštiny a nemeckej literatúry, a zoznámil sa s Gedeonom, ktorý mu dovolil používať jeho knižnice. V roku 1784 sa stal Kazinczy podnotárom pre kraj Abaúj, v roku 1786 bol menovaný inšpektorom škôl v Košiciach.
Tam sa začal venovať obnove maďar. jazyka. V roku 1788, s pomocou Dávida Barótiho, Szabó a Jánosa Batsányiho začal v Košiciach vydávať prvý literárny časopis Kassai Magyar Múzeum. Orpheus, ktorý vznikol v roku 1790, bol jeho vlastnou tvorbou. Pomáhal v zariadení prvej Maďarskej dramatickej spoločnosti, obohatil repertoár niekoľkými prekladmi od zahraničných autorov (Hamlet, ...)

Cisár František II. po roku 1789 pripravil krajinu i vnútropoliticky na intervenciu proti francúzskej revolúcii. Všetko úsilie vlády sa takmer výlučne sústreďovalo na to, aby do krajiny neprenikli jej ideály a preto venovala tlači osobitnú pozornosť. Zostrila sa cenzúra a zhabali sa práce, ktoré ešte len nedávno vyšli za podpory Leopolda II. Takto stratil zamestnanie i Kazinczy.

V júli 1794 sa začalo zatýkanie. František II. udusil hnutie v krvi. V krátkom čase zatkli a obžalovali 60 ľudí, z ktorých 20 odsúdili na smrť, 7 popravili, 2 priviedli k samovražde a 27 odsúdili na viacročné pevnostné väzenie. Zastavil sa i literárny život. Leopold Alexander v memorande, ktoré zaslal kráľovi, vypracoval celý systém reakčných, represívnych opatrení, aby sa aj naďalej posilňoval vplyv katolíckej cirkvi, aby sa úplne zrušilo vyučovanie roľníkov, aby sa urobila revízia celého školského systému a aby sa odstránili demokratickí profesori. 5 univerzitných profesorov prepustili, 2 vypovedali z Pešti. Zakázali ešte i Kantovo učenie s odôvodnením, že "...vzbudzuje neoprávnené pochybnosti a vedie ku skepticizmu."

Zapletený do sprisahania opáta Martinovicsa , bol zatknutý v decembri 1794 a odsúdený k smrti, ale trest bol zmenený na trest odňatia slobody - bol uväznený v pevnosti Kufstein. Prepustený v roku 1801. Čoskoro potom si vzal Sophiu Török, dcéru jeho bývalého patróna a odišiel na majetok Széphalom v blízkosti Sátoraljaújhely (Széphalom je už súčasťou Sátoraljaújhely). V roku 1828 hral aktívnu úlohu v konferencií o zriadení Maďarskej akadémie, ktorej sa stal prvým členom korešpondentom (historický ústav).
Zomrel na choleru v Széphalom.

Kazinczy, aj keď mal pekný štýl, nemôže byť považovaný za silného a originálneho mysliteľa. Stal sa slávnym hlavne vďaka prekladom z majstrovských diel autorov ako Lessing, Goethe, Wieland, Klopstock, Ossian, La Rochefoucauld, Marmontel, Molière, Metastasio, Shakespeare, Sterne, Cicero, Sallust, Anacreon a mnoho ďalších. . Zobrané vydanie jeho diel, zložené z veľkej časti z prekladov, bolo vydané v Pešti, 1814-1816. Jeho originálna produkcia (Ered Munkái) je z veľkej časti zložená z listov. Vydanie jeho básní sa objavilo v roku 1858 a v roku 1863.

V roku 1873 bola na jeho pamiatku, na základe plánov architekta Miklósa Ybla, postavená neo-klasicistická pamätná sieň (mauzóleum). V parku bol položený základný kameň Múzea maďarského jazyka.

Dielo:

Tövisek és virágok 1811.
Poétai episztola Vitkovics Mihályhoz 1811.
Felelet a mondolatra pamphlet, 1815.
Ortológus és neológus nálunk és más nemzeteknél 1819.