Mesto PREŠOV

Rodák z Turčianskej Štiavničky. Pseudonymy Ján Medník, Ján Robur, Kristián Benko - spoločný pseudonym s Kristou Bendovou.

Vzdelanie získal v Žiline, v rokoch 1928-1934 študoval na umeleckej priemyslovke a na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Medzitým ešte v rokoch 1930-1933 študoval architektúru na ČVUT v Prahe. V roku 1934 však štúdium prerušil a už nedokončil.
V dobe štúdií v Čechách sa stal členom slovenského spolku Detvan a literárnej skupiny pokrokovo orientovaných vysokoškolákov v Prahe R-10. Počas štúdií pracoval v Dělnické divadelní obci české a bol aj členom ich dramatického súboru, s ktorým sa zúčastnil v roke 1933 na Divadelnom festivale v Moskve.
Po ukončení vojenskej služby sa usadil v Bratislave, kde pracoval v rokoch 1936-1937 ako úradník v banke a v rokoch 1937-1938 ako redaktor v Robotníckych novinách. V rokoch 1938-1942 bol redaktorem Slovenského rozhlasu v Prešove a v Bratislave; v tejto činnosti pokračoval aj po skončení 2. sv. vojny. V rokoch 1949-1956 sa stal tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a v rokoch 1952-1953 šéfredaktorem týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval v časopise Slovenské pohľady. Od roku 1956 sa venoval výlučne literárnej práci.

Slovenský básnik, maliar, esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Svojou tvorbou sa radí k zakladateľom modernej slovenskej lyriky. Prvé verše začal publikovať už ako stredoškolák. Svoje diela uverejňoval spočiatku najmä časopisecky (DAV, Svojeť, Mladé Slovensko, Slovenské pohľady, Elán, Slovenské smery, Tvorba, Kultúrny život, Národná obroda, Pravda, Nové slovo a iných).
Jeho básne boli prevratne čisté, pritom nenapodobiteľne erotické. V jeho veršoch sa stretávame so všeobecným obdivom k ženám, ktoré sa vďaka jeho hlbokej úcte a láske k matke stávajú preň takmer božstvom.
Je výrazným představitelem impresionisticko-senzuálnej poézie. Jeho tvorbu ovplyvňovali ako slovenskí básnici (Laco Novomeský, Ján Smrek), tak aj českí autori (Vítězslav Nezval, Jiří Wolker).

Takmer celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Svoje diela však považoval za intímnu vec. Jeho básnická zbierka Ave Eva z roku 1943 vyšla s jeho vlastnými ilustráciami. Písal tiež eseje o modernej slovenskej maľbe, napr. o Ľudovítovi Fullovi.

Ocenenia:
1951 - laureát Štátnej ceny
1953 - laureát Štátnej ceny II. stupňa
1954 - Štátna cena Klementa Gottwalda za literatúru
1960 - zaslúžilý umelec
1969 - národný umelec

Dielo:
Poézia
1937 - Hniezda
1939 - Moja rodná
1940 - Ozubený čas
1942 - Puknutá váza
1942 - Všetko je dobre tak
1943 - Ave Eva
1946 - Presila smútku
1949 - Básne
1949 - Na Stalina
1950 - Za ten máj
1953 - Javorový list
1958 - Šípky a slnečnice
1960 - Báseň, dielo tvoje
1964 - Každý deň
1968 - Len raz
1977 - Prvé a posledné, sbírka básní vydaná posmrtně

Výbery
1949, 1955, 1960 a 1963 - Básne
1970 - Ave Eva a iné
1970/1973 - Vybrané spisy Jána Kostru I. -III.
1977 - Ave Eva
2004 - Chuť po bozkoch

Poézia pre deti a mládež
1951 - Vtáčky, (spoluautorka Krista Bendová, vyšlo pod pseudonymom Kristián Benko)
1951 - Zvieratá, (spoluautorka Krista Bendová, vyšlo pod pseudonymom Kristián Benko)
1953 - Priamy smer do Tatier, (spoluautorka Krista Bendová, vyšlo pod pseudonymom Kristián Benko)
1960 - Janko Hraško
1963 - Našiel som nožík rybku

Eseje
1944 - Básnik o básnictve

Preklady
1948 - François Villon: Malý testament
1953 - Maxim Gorkij: Dievča a smrť
1958 - Charles Baudelaire: Kytica z Kvetov zla
1960 - Štafeta, výber modernej českej poézie
1961 - Johann Wolfgang Goethe: Čarodejníkov učeň, výber z Goetheho balád
1963 - Karel Hynek Mácha: Máj
1965 - Ján Hollý: Selanky, prebásnenie
1973 - Vilém Závada: Jeden život, výber z básnického diela Viléma Závadu