Mesto PREŠOV

Šport aj v Prešove mal charakter viac rezortný, vytvorili sa takzvané Dobrovoľné športové organizácie. Ich uplatnenie bolo na pracoviskách a v školách. Tam zasa mládež mala Športové hry mládeže, ale každý študent nemohol súťažiť za klub, ale za svoju školu. Sily sa trieštili, výkonnosť upadla, i keď sa masovosť zvýšila. Futbal bol " pod strechou" najväčšieho závodu ČSR Dukla, vznikli tak aj ďalšie, pri štátnych podnikoch Křížik, Mäsokombinát, železničiari mali Lokomotívu, patrili železničnej stanici a depu. Tieto fabrické a rezortné kolektívy si vybudovali aj v blízkosti pracoviska nenáročné ihriská. V meste bola daná do úžívania krytá plaváreň (ktorá dnes zanikla) s 25 m bazénom. Hokejisti sa presťahovali do Sokolovne. Tam hrávali volejbal, tenis, a bol tam aj "letný" ring na box. Boxérske stretnutia sa odohrávali i vo dvorane Čierneho orla - Prešovčania súperili v celoslovenskej súťaži a počínali si dobre. Stolný tenis ešte určitý čas mal svoj "domov" v klubovni, ale potom sa dostal na perifériu - najviac do verejných väčších miestností a do škôl. S príchodom PF a FF UPJŠ do Prešova vznikli možnosti na katedre telesnej výchovy s pedagogickým zameraním. V lone tejto školy zásluhou Ladislava Šestáka sa začala veľká éra prešovskej hádzanej so siedmimi hráčmi. Tam vzniklo aj budúce basketbalové družstvo Slávie VŠ Prešov s trénerom Kvolekom. Spolu s prešovskými basketbalistkami tiež vysokoškoláčky vytvorili veľmi dobrý a výkonný kolektív. Spomedzi nich vtedy vynikala M. Čajková - juniorská reprezentantka, sestry T. a M. Fabiánove. Okrem tohto družstva v celoslovenskej súťaži štartovala aj Lokomotíva Prešov pod vedením Ladislava Žigu. Tím tvorili študentky - stredoškoláčky. Na Duchnovičovej ulici sa začínajú v telocvični ich prvé majstrovské zápasy a neskôr vedľa Slávie hrávajú aj v sále Pozemných stavieb. Na ihrisku na Duchnovičovej začali hrávať aj muži - hádzanári Prešova, rovnako aj dievčatá - najviac zo SEŠ - štartujúce v celoslovenskej súťaži.

Prvým trénerom bol neskoršie najlepší prešovský hádzanár a čs. reprezentant Anton Frolo. Slávia Prešov mala v prvých rokoch 50. rokov solídne futbalové družstvo, ktoré hrávalo so striedavými úspechmi v divízii. V jeho strede sa vystriedali: Malaga, Kaščák, Plško, Pivovarník, Majer, Kula, Lengvarský, Filčák, Škripko. V 50. rokoch pribudli nové dvorce pre tenistov, vybudovali sa telocvične pri nových školách. Začína sa budovať "všešportový" areál vedľa rieky Torysy. Dnes je tam moderný zimný štadión, cyklistický ovál pre drahárov - pretekárov, Mestská hala a vo výstavbe je 50-metrový plavecký bazén. V Prešove je na kúpanie k dispozícii aj kúpalisko na Sídlisku III.. Parkúroví jazdci majú pri Toryse prekrásny stánok - s halou a štadiónom, kde sa uskutočňujú každoročne medzinárodné Dukelské jazdecké preteky. V Prešove sa darilo aj dostihovému jazdectvu. T. Kňazík vyhral Veľkú pardubickú. Pri Toryse na Sídlisku III. sa nachádza squash klub v bývalej stolnotenisovej hale.

V Prešove sa podstatne pozdvihla úroveň v plávaní - majstri ČSR - majsterky ČSR sestry Brtkové, Pavlík, Fabišík, ligoví vodní pólisti, ale nateraz bez 50-metrového bazénu. Do popredia sa dostáva športová gymnastika, vďaka fakulte, jej pedagógom, ale aj moderná gymnastika pod vedením M. Chalupovej. V Prešove majú dlhodobú tradíciu branné športy, najmä parašutizmus a letectvo, motorizmus atď. Bezmotorové lietanie má svoje začiatky ešte v prvých rokoch 40. rokov, rovnako aj letecké modelárstvo. Prelety na bezmotorových lietadlách niektorých prešovských letcov majú medzinárodný štandard. V parašutizme patrili medzi najlepších Michal Olenočin, Ladislav Platko, ktorí vedno s Košičanom Jozefom Rýdzikom vytvorili svetový rekord v skupinovom nočnom zoskoku z výšky 2000 metrov s výdržou 30 sekúnd (výkon 7,62 od stredu kruhu). Tá istá skupina parašutistov dosiahla ďalší úspech, keď z výšky 2000 metrov s okamžitým otvorením padáka bez výdrže dosiahla nový čs. rekord výkonom 18,10 m od stredu kruhu.