Mesto PREŠOV

Unikátna stavba - Gápeľ - je ťažné zariadenie nachádzajúce sa nad šachtou Leopold a patrí k stavbám európskeho významu. Spočiatku bolo používané na ťažbu i na fáranie baníkov, od konca 17. storočia už iba na dopravu soli alebo na odčerpávanie soľanky a po roku 1752 výlučne len na ťažbu soľanky. Prvým ťažným mechanizmom nad šachtou Leopold bol ručný navijak - rumpál, ktorý bol predchodcom gápeľa so silným dreveným hriadeľom. Štyri dlhé ramená dreveného hriadeľa otáčal rovnaký počet párov koni alebo volov. Tento hriadeľ, postavený vo zvislej polohe, mal vo svojej hornej časti upevnený veľký navíjací bubon s konopným ťažným lanom, ktoré viedlo ku kladkostroju nad ústím šachty. Ním sa vyťahovali veľké kožené mechy, v ktorých sa soľ dopravovala z bane do triediarne a odtiaľ do soľného skladu.

V roku 1674 bola nad šachtou Leopold vybudovaná nová budova, zakrývajúca ťažné zariadenie. Prestavovaná bola v roku 1752, po záplave bane hlbokej 155 metrov. Soľanka vtedy vystúpila do výšky viac ako 70 m a znemožnila klasickú ťažbu kamennej soli. Stavba bola budovaná ako jednopodlažná budova s osembokou ihlanovou strechou, ktorá zakrýva deväťmetrový hriadeľ s veľkým navíjacím bubnom o priemere 5,6 m. Zo šachty sa začala ťažiť soľanka a kvôli zmeneným podmienkam muselo byť prestavané ťažné zariadenie. Soľanka sa vyťahovala vo veľkých 5-7 hektolitrových kožených mechoch a potom bola odvádzaná odtokovým žľabom z budovy gápľa do zásobníkov, odkiaľ putovala do varní.

Gápeľ bol až do roku 1894 ťahaný konskými záprahmi. V tomto roku boli záprahy nahradené elektrickým motorom, napájaným prúdom z elektrárne, ktorá sa nachádzala priamo v areáli solivaru. V roku 1929 bolo pokusne zavedené čerpadlo, ale to sa veľmi neosvedčilo, preto sa opäť začalo s ťažbou vratkom pomocou tradičných kožených mechov. Ťažba soľanky pomocou gápľa nad šachtou Leopold pokračovala až do konca 60. rokov 20. storočia.

Gápeľ, zásobníky soľanky, varňa soli František, sklad soli, klopačka a ďalšie objekty tvoria ojedinelý historicko-technický areál, jedinečný v Európe, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Tento areál bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je v správe Slovenského technického múzea v Košiciach ako Vysunutá expozícia Múzeum NKP SOLIVAR